Vyžaruje z teba submisívna energia? Takto vyzerá sebavedomá reč tela!
- Tomáš Vepi
- Aug 9, 2024
- 5 minút čítania
Ak radšej pozeráš video tak klikni nižšie 👇👇👇
Vedel si, že prvý dojem robíme dvakrát?
Prvý krát, keď nás niekto vidí
druhý krát, keď otvoríme ústa
Dnes sa zameriame hlavne na ten prvý-prvý dojem. Lebo do toho patrí oveľa viac, než len tvoj výzor. Tvoj prvý dojem je súhra reči tela, oblečenia a výzoru. Ani si to neuvedomuješ, ale "rozprávaš viac, keď máš zatvorené ústa". Ty kričíš na druhých ľudí tvoje nastavenie v mysli, tvoje pocity a to, ako sa cítiš, cez tvoju neverbálnu komunikáciu.
Keby si sa pozrel na 10 ľudí a každý z nich by mal iný status v spoločnosti, presne by si vedel určiť, ktorý z nich má vyšší status a ktorý menší. Už len podľa toho, ako človek kráča, ako sa oblieka, ako sa stará o seba, tak tým dáva najavo jeho status.
Či chceš, alebo nechceš, ľudia ťa podvedome vnímajú a súdia.
Toto je veľká výhoda, keď si to človek uvedomí. Keď zistíš, že vďaka úprave svojej reči tela dokážeš lepšie pôsobiť na druhých ľudí. A než otvoríš ústa, ľudia o tebe majú vytvorený nejaký názor. A buď ho potvrdíš, alebo pokazíš. Koľko krát sa ti stalo, že bol niekto krásne oblečený, upravený, ale potom otvoril ústa a jeho prejav vôbec nebol v súlade s tým, ako vyzeral?
"Prvý-prvý" dojem si dokážeš kúpiť. Oblečenie, hodinky, topánky, účes - to je všetko o peniazoch (samozrejme treba mať aj trochu cit pre módu). Ale reč tela a to, ako sa vyjadruješ, si nekúpiš. To sa musíš naučiť. A práve preto ti dnes ukážem pár tipov, ako nepôsobiť submisívne, ale ako pôsobiť sebavedomo na prvý pohľad.
Zlepši svoj zovňajšok a tvoje vnútro sa tiež bude cítiť lepšie.
Ja som si kedysi nedával záležať na tom, ako sa obliekam. Kľudne som mohol ísť v teplákoch medzi ľudí, lebo mi to bolo "úplne jedno", čo si kto o mne myslí. Lenže je toto správny prístup? Zistil som, že nie. Prečo? Lebo akonáhle som zmenil štýl obliekania, tak zrazu som k sebe začal priťahovať iných ľudí. Keď som začal nosiť business casual oblečenie, tak zrazu ku mne prichádzali klienti s vyšším sociálnym statusom a prichádzalo viac podnikateľov.
Sebavedomá reč tela keď kráčaš
Dnes si všímam, že extrémne veľa ľudí pozerá do zeme alebo do telefónu! Na jednu stranu je to nebezpečné, lebo nedávaš pozor okolo seba (hlavne keď máš ešte slúchadlá) a na druhú stranu, vyzeráš totálne ako ovca, ktorá je rada, že vôbec exituje. Pohltená virtuálnym svetom, lebo ten reálny je naprd. Konzument. A potom je tu totálny paradox, že vidím ľudí, ktorí chodia a počas chôdze čítajú knihu. Aký to má zmysel?
Poďme si zodpovedať, kvôli čomu toto čítaš.
Akonáhle dávaš hlavu dole, skláňaš sa pred svetom, pred okoloidúcimi, tak pôsobíš submisívne. Zmenšuješ svoje telo, keďže máš hlavu dole (skrývaš svoje zraniteľné miesto - krk). Ramená máš dole, uzavreté smerom do tela. Takto nekráča žiadny sebavedomý človek, ktorý vie, čo v živote chce, ktorý si ide za svojim cieľom.
Preto dvihni hlavu! Vykašli sa konečne na ten telefón, do ktorého stále pozeráš a začni vnímať reálny svet okolo seba. Všímaj si všetko pozitívne, všímaj si bohatých ľudí okolo teba, všímaj si blahobyt a radosť. Hneď sa budeš cítiť vnútorne lepšie, keď budeš vidieť okolo seba pozitívnych ľudí a pozitívne situácie. A tieto situácie tam sú! Existujú! Len naša myseľ je naprogramovaná všímať si len to negatívne.
Sklesnuté ramená
Urob si test:
zober si pero alebo ceruzku
chyť ju do uzatvorenej päste, ako keby ideš s ňou buchnúť do stola
postav sa a daj ruky vedľa tela (uvoľnene, ako keby stojíš na prechode a čakáš na semafor)
pozri sa, kam smeruje koniec tejto ceruzky
Ak by táto ceruzka bol dlhá ako pravítko, kam by smeroval jej koniec? Kolmo pred teba? Alebo by ten koniec smeroval niekam mimo? Ide o to, že ak nemáš ramená dostatočne vzadu, tak koniec ceruzky bude smerovať mimo. Nie kolmo pred teba.
Nabudúce, keď budeš niekam kráčať, tak si predstav, že držíš ceruzku v zatnutej pästi. Snaž sa, aby smerovala kolmo pred teba. V ten moment by si mal mať ramená dostatočne vzadu a tým pádom by si mal pôsobiť sebavedomejšie.
Zároveň, ako som spomínal v minulom bode, sa nezabudni vystrieť! Nemôžeš chodiť zhrbený, keď chceš "ovládnuť celý svet". Preháňam, ale chápeš, čo chcem povedať. Z teba musí byť cítiť, že si ideš za svojím cieľom. Že sa len tak pred niečím nezastavíš. Že vieš čo chceš a zoberieš si to.
Hlava dole, ramená dopredu, zhrbený postoj, je zaručený úspech na to, aby ťa ľudia brali ako submisívneho jedinca, z ktorého si môžu spraviť fackovacieho panáka.
Vyhýbaš sa očnému kontaktu s ľuďmi okolo teba?
Sebavedomá reč tela vyzerá tak, že si vystretý, máš ramená dozadu, pozeráš sa na ľudí s hlavou hore a teraz je na čase zapojiť oči! Očný kontakt je všeobecne vnímaný, ako prejav sebadôvery a sebaistoty (alebo sebavedomia). Predstav si človeka, ktorému niečo rozprávaš a nevenuje ti ani na zlomok sekundy očný kontakt.
Sú dve možnosti:
Je totálne nervózny, nesebavedomý a hanbí sa pozerať ľuďom do očí
Je príliš arogantný a má ťa na háku (vôbec ho nezaujímaš a nepočúva ťa)
Lenže keď kráčas po ulici, tak uhýbanie pohľadom je náznak nízkej sebaistoty. Každý to poznáme, že ide oproti nám nejaký cudzí človek, stretnú sa nám pohľady a radšej rýchlo uhneme. Náhodou, aby sme nevyzerali, že zazeráme a nedostali sa do konfliktu. Veľa z nás zažilo tie časy na diskotéke: ČO ZAZERÁŠ! MÁŠ PROBLÉM?
V bežnom svete to takto našťastie nefunguje! Ukáž ľuďom, že sa nebojíš pozerať im do očí. Že si dostatočne sebavedomý a sebaistý sám sebou, že žiadny očný kontakt ťa nemôže vyviesť z miery. Veď o nič nejde. Snaž sa udržať očný kontakt s ľuďmi oproti tebe 1-2 sekundy.
A keď oproti tebe pôjde príjemne pôsobiaci človek, kľudne sa usmej. Nemusíme tu stále chodiť zdutí a nešťastní. Žijeme v tom najlepšom období v akom ľudstvo kedy žilo. A aj napriek tomu si ľudia nájdu stále nejaké dôvody na to, aby boli naštvaní a nešťastní.
Choď príkladom, buď vzorom, dopraj ľuďom očný kontakt a keď na to máš, tak aj letmý úsmev. Hneď bude mať človek krajší deň, keď sa na neho niekto cudzí usmeje. Ver mi. Tiež by ťa potešilo, keby si hneď ráno videl úsmev od cudzieho človeka.
Ruky vo vrecku?
Ak si doteraz chodil zhrbený, s hlavou dole a mal si ruky vo vrecku (lebo si zázrakom nepozeral do telefónu), tak ako si vyzeral? Predstav si, že oproti tebe idú dvaja ľudia:
Jeden je vystretý, upravený, v košeli, hlava hore, pozerá sa na teba a ešte sa aj usmeje. Ruky má vedľa seba ako kráča a jemne húpe ramenami.
A človek vedľa neho je sklesnutý, hlava dole, tepláky, ramená uzavreté smerom do tela a ruky vo vrecku.
Úprimne sa zamysli: Kto z týchto dvoch podľa teba zarába viac peňazí? Kto má vyšší status a pôsobí na teba sebavedomejšie?
Naše telo a to, ako sa pohybujeme hovorí za nás! Či chceš alebo nie. A práve preto to dokážeš využiť vo svoj prospech. Ruky vo vrecku znamenajú submisiu. Niekto mi napísal, že má ruky vo vrecku, lebo je "nad vecou". Nie si nad vecou! Vytiahni ruky von a kráčaj, alebo stoj ako hrdý človek. A keď už chceš stáť a silou mocou chceš mať ruky vo vrecku, tak daj aspoň palce von. Palce ukazujú vždy vyššie sebavedomie.
Všeobecne ruky vo vrecku zmenšujú tvoje telo. A čím menej priestoru zaberáš, tým si vnímaný ako menej dominantný jedinec. Vidíme to aj v živočíšnej ríši. Keď pes chce ukázať nadradenosť a dominanciu, dvihne chvost. Naopak ten, ktorý sa bojí, dá chvost medzi nohy.
Ďakujem, že si to dočítal až sem, verím, že si sa niečo naučil.
O týždeň ti prinesiem opäť niečo nové.
Tomáš
