Ako byť ŠŤASTNÝ INTROVERT a zatočiť s pocitom samoty

Ak radšej pozeráš video, klikni nižšie 👇👇👇

Nikto ho nemal až tak rád, ostatní vedeli, že existuje, ale to bolo všetko. V jeho detstve ho kamaráti málokedy niekam zavolali. Vždy to bol on, kto "obvolával" kamarátov (ešte cez pevnú linku), či môže ísť niekto von.

Alebo chodil po domoch a zvonil na zvončeky, či môže ísť Jojo, Matúš, Peťo von. Občas niekto išiel, občas nie. Ale málokedy sa stalo, že prišiel niekto za ním. Že niekto zazvonil na jeho zvonček a zavolal ho von.

Predstav si ten pocit. Chceš mať kamarátov. Chceš byť obľúbený. Chceš, aby ťa občas niekto niekam zavolal. Ale toto sa nedialo. Či to bolo na základnej škole, strednej škole, alebo po strednej škole. Nie si dosť zaujímavý na to, aby ťa volali kamaráti von.

A v tomto prostredí a nastavení vyrastáš. Keď jazdíš po ulici hore dole na bicykli sám, aby si našiel tvojich kamarátov, lebo ťa nezavolali. Keď chodíš na všetky miesta, kde sa spolu občas hrávate, aby si ich našiel. A toto sa s tebou vezie až do dospelosti. Ako sa môže cítiť taký chalanisko? Ako to môže na neho vplývať? Určite nie pozitívne. Či môže to byť pozitívne?

Každý sa v nejakom prostredí narodíme a v ďalšom prostredí vyrastáme. A to nás formuje. Neexistujú zlé, dobré, zábavné, šťastné, nešťastné zážitky. Existujú iba zážitky. To my, ako ľudia, im dávame nejaký prívlastok.

Áno, keď sa stane veľká tragédia, je ťažké, dokonca priam hlúpe hľadať na tom niečo dobré a pozitívne. Jednoducho to označíme za zlú, nepríjemnú, nešťastnú skúsenosť.

Ale 99% všetkých ostatných zážitkov a skúseností, môžeme brať pozitívne. A aj tento chlapec mohol toto všetko brať ako fakt, že jednoducho taký je a dokonca života taký bude. Alebo to mohol zobrať ako lekciu a spraviť s tým niečo. Začať možno na sebe viac pracovať. Začať pracovať na svojich snoch.

Stať sa spokojný sám so sebou a so svojou cestou. Byť šťastný introvert.

Lebo akonáhle sa začneme naháňať za niečím, čím chceme získať pozornosť alebo uznanie od druhých ľudí, chceme na nich niečím zapôsobiť, v tom momente žijeme nekonečný, nešťastný život. Preto každý by mal presmerovať pozornosť z externého života na ten vnútorný.

Ty musíš byť spokojný a šťastný sám so sebou a so svojou cestou kam smeruješ. Čím viac sa chceš zapáčiť druhým, tým hlbšiu “jamu nespokojnosti” si kopeš. A čím dlhšie ju kopeš, tým bude hlbšia a ťažšie sa z nej dostaneš. Našťastie som prestal kopať. Začal som sa zameriavať sám na seba. Na svoje interné, vnútorné šťastie.

Áno ten chalanisko som bol ja…

Prešiel som si takýmto detstvom. Chcel som potom ukazovať a dokazovať všetkým okolo mňa, aký som super, že by ma mali mať radi. Ale zase som kopal hlbšie a hlbšie. Až potom prišlo uvedomenie, že najdôležitejšia osoba v celom živote som ja. A tým, že niečo dosiahnem, že budem mať nejaké imaginárne čísla a budem sa nimi chváliť, tým šťastie nepríde.

Potom si človek hovorí, že keď to neprišlo teraz, tak musím zvýšiť svoj cieľ a potom to príde.

Ale nepríde….

Prečo ti toto všetko hovorím? Lebo ja som sa vydal na cestu, že budem vzdelávať druhých ľudí v komunikácii. Ja, ako introvert, som to mal veľmi ťažké, keď som sa chcel s niekým rozprávať a nadväzovať vzťahy. Udržiavať vzťahy. Získať si vysnívané zamestnanie. Baviť sa s úspešnými ľuďmi. To všetko mi robilo problém, keďže som bol outsider, introvert a moje komunikačné zručnosti boli na bode mrazu.

Práve preto ti toto všetko hovorím. Ak si vyrastal v tom, že ťa nikto nemal rád, alebo ťa ľudia prehliadali a stále žiješ v tieni svojho detstva, nájdi si spôsob, akým zo svojho detského tieňa vystúpiš.

Pre mňa to boli komunikačné zručnosti a hlavne reč tela. Nadväzovať kontakty, baviť sa s ľuďmi, rozprávať sa s nimi, počúvať ich príbehy a budovať vzťahy. K tomu mi pomohla reč tela, práca s hlasom, verbálne taktiky, tipy, triky. Potom som bol zrazu šťastnejší a naplnenejší, lebo som vedel, ako sa mám rozprávať s druhými ľuďmi. A keď sa viem rozprávať s ľuďmi, je to veľký bonus a naplnenie do môjho života.

Či chceme alebo nechceme, ľudský kontakt, vzťahy, reálne rozhovory, nás robia šťastnými.

“Čím viac si píšeme online s ľuďmi, tým sme nešťastnejší.”

Potom vznikajú úzkosti, depresie, lebo nemáme ten úprimný ľudský kontakt. Nemáme s kým ísť von a reálne sa rozprávať. Nevieme spoznať nových ľudí inak, než len keď im nenapíšeme na (a)sociálnej sieti.

Lebo osloviť niekoho cudzieho, je čím ďalej tým viac "nereálne" pre dnešných ľudí. Ale takým smerom nechceme ísť. Chceme sa rozprávať, chceme budovať vzťahy, chceme byť šťastnými. Lebo imaginárne online písanie a online "udržiavanie" vzťahov je cesta do pekla. Do depresií a úzkostí. Chýba nám sociálna interakcia, kontakt s reálnym svetom a výsledkom je nešťastný život.

Som veľmi vďačný za to, že som sa vydal na cestu zlepšovania komunikácie. Lebo ľudia mi neustále píšu, že im to pomáha v živote. Že sa cítia sebavedomejšími, že získali novú prácu vďaka tomu, že vedia lepšie počúvať, rozprávať, pracovať s rečou tela, čítať reč tela a tak porozumieť ľuďom.

A myslím si, že to je tá správna cesta a tam je tá lepšia budúcnosť. Viac sa rozprávať medzi sebou, viac chodiť do spoločnosti, viac chodiť von a baviť sa s ľuďmi naživo.

Ako s tým ale začať? Ako nadväzovať vzťahy? Ako vôbec začať s kolegami prehlbovať vzťah v práci? Alebo nájsť si nových známych, kamarátov?

Odporučím ti - pozeraj videá, čítaj knihy a vzdelávaj sa v komunikačných zručnostiach.

Ale takisto ti dám 3 rýchle tipy na to, ako začať rozprávať s ľuďmi. Ako začať konverzácie.

1. Očný kontakt. Ak chceš s niekým začať rozprávať, mali by ste nadviazať najprv očný kontakt. Aby ťa vôbec ten človek začal vnímať. A keď už ťa uvidí a ty urobíš krok, usmeješ sa a ideš otvoriť ústa, už ten človek vie, že mu chceš niečo povedať. Čo mu povieš? To je úplne jedno. Najlepšie niečo, čo je relevantné k danej situácii. Ľudia milujú komplimenty a hlavne nejaké netradičné. Tak keď sa ti niečo páči na cudzom človeku, pochvál mu to. Ako by sa tebe páčilo, keby ťa niekto pochváli, ako si pekne oblečený? Páčilo! Milujeme komplimenty a milujeme, keď si niekto všimne našu snahu. Napríklad v tomto prípade snahu dobre sa obliecť.

   
   

2. Ako prekonať strach z oslovenia. Pri prvom bode ti možno napadlo, že máš z toho stres. Že sa hanbíš, že sa strápniš. Dobre. Beriem. Na začiatku môžeš mať tieto myšlienky. Ale čím viac rozmýšľaš, tým je to horšie. Toto reálne chceš v živote? Takto žiť? Že sa budeš báť osloviť cudzieho človeka? Budeš sa báť niekomu niečo pochváliť? Ten strach je neadekvátny a vôbec nie je na mieste. Prečo by si sa mal toho bať? Je to normálna, prirodzená vec baviť sa s ľuďmi. A vedľajší zisk z toho bude, že môžeš spoznať nových, zaujímavých ľudí a ešte k tomu vystupuješ z komfortu. Čo ti extrémne pomôže na tvojej ceste rozvoja.

   
   

3. Nebuď sebec. Ty nejdeš odovzdať kompliment preto, aby si sa cítil dobre. Ty nejdeš osloviť ľudí preto, aby si z toho niečo získal. Ty ideš zlepšiť deň danému človeku. Vyčariť mu úsmev na tvári. Nič viac. Ty od neho nič nechceš. Len povieš pár slov a tam to končí. Nezameriavaj sa na to, že tá konverzácia bude pokračovať a bude sa rozvíjať. Nie. Ty len zlepšuješ cudzím ľuďom deň. Nič viac. A vieš čo je na tom najlepšie? Keď budeš robiť druhým ľuďom krajší deň, bude krajší svet. Či už ten vonkajší ale aj ten tvoj vnútorný. Sme šťastnejší, keď urobíme niekomu radosť.

Aj keď si vyrastal v prostredí podobnom môjmu, aj keď si bol outsider, introvert, stále môžeš žiť šťastný život. Stále môžeš byť vnútorne naplnený a posúvať sa vpred. Stále môžeš mať okolo seba super ľudí a pevné, úprimné vzťahy.

Viac a viac žijeme vo fejkovom svete, tým pádom úprimné veci bývajú vzácnejšie každým dňom.

Choď príkladom a ži úprimný život, buduj úprimné vzťahy a zlepši každý deň niekomu jeho náladu len tým, že sa usmeješ, dáš kompliment a ideš ďalej. Za týždeň sa budeš cítiť 100x lepšie aj ty sám.

Možno netradičný článok, ale chcel som sa trošku podeliť s mojou minulosťou a príbehom. Za týždeň ti prinesiem opäť niečo nové.

Tomáš